Čau Kyka, pekný newsletter, páči sa mi aj Tvoj štýl písania. Otázka: tá kazustika je real? Možno keby si pridala niečo čo si zažila, alebo nejaké perličky z Vašej praxe na poučenie.
Vyhorenie je reálna vec, najmä na are. Nedávno som si skúsil pauzu od ara na pol roka. Prvé čo som zistil je, ako veľmi mi chyba tá práca a aké mám absťaky od adrenalínu. A druhá vec, ako veľmi som “zhrdzavel” za pol roka. Strata skills je reálna vec, si master len v tom čo robíš denne. Držím palce pri rozhodovaní :)
Veľká vďaka za komentár, už som sa bála, že sa nikto neozve. :)
Áno, kazuistika je real, ale stará tak spred 2 rokov a detaily som si už nepamätala, tak sú prikrášlené pre ciele tohto newslettera. Zažila som už asi dva také prípady, hoci tam boli aj iné kofaktory zhoršenia stavu vedomia, ako pooperačný SIRS a pod. Na ateste sme tomu zvlášt venovali čas, aj prípady nastavenia UPV u takýchto pacientov. Ako sa nesnažiť cieliť “fyziologické” hodnoty, keď hrozí, že im len rozhodíme už dlhodobo kompenzované abr poruchy. :) Ale veď to vieš. Prišlo mi potrebné o tom hovoriť, najmä keď toto čítajú mladí kolegovia a študenti. Verím, že to v praxi ocenia.
Budem sa snažiť viac písať o takýchto reálnych prípadoch, vďaka za tip. ;)
K vyhoreniu. Presne ako hovoríš. Strata skills ma desí, teraz to mám v rukách a prísť o to… tak ako v tom spomínanom podcaste vraveli. Treba sa sám seba spýtať: “ešte stále rád*a chodím do práce? Napĺňa ma to?” Je to náročné a neviem, či sa toho budem vedieť úplne vzdať…
Čau Kyka, pekný newsletter, páči sa mi aj Tvoj štýl písania. Otázka: tá kazustika je real? Možno keby si pridala niečo čo si zažila, alebo nejaké perličky z Vašej praxe na poučenie.
Vyhorenie je reálna vec, najmä na are. Nedávno som si skúsil pauzu od ara na pol roka. Prvé čo som zistil je, ako veľmi mi chyba tá práca a aké mám absťaky od adrenalínu. A druhá vec, ako veľmi som “zhrdzavel” za pol roka. Strata skills je reálna vec, si master len v tom čo robíš denne. Držím palce pri rozhodovaní :)
Čau Martin!
Veľká vďaka za komentár, už som sa bála, že sa nikto neozve. :)
Áno, kazuistika je real, ale stará tak spred 2 rokov a detaily som si už nepamätala, tak sú prikrášlené pre ciele tohto newslettera. Zažila som už asi dva také prípady, hoci tam boli aj iné kofaktory zhoršenia stavu vedomia, ako pooperačný SIRS a pod. Na ateste sme tomu zvlášt venovali čas, aj prípady nastavenia UPV u takýchto pacientov. Ako sa nesnažiť cieliť “fyziologické” hodnoty, keď hrozí, že im len rozhodíme už dlhodobo kompenzované abr poruchy. :) Ale veď to vieš. Prišlo mi potrebné o tom hovoriť, najmä keď toto čítajú mladí kolegovia a študenti. Verím, že to v praxi ocenia.
Budem sa snažiť viac písať o takýchto reálnych prípadoch, vďaka za tip. ;)
K vyhoreniu. Presne ako hovoríš. Strata skills ma desí, teraz to mám v rukách a prísť o to… tak ako v tom spomínanom podcaste vraveli. Treba sa sám seba spýtať: “ešte stále rád*a chodím do práce? Napĺňa ma to?” Je to náročné a neviem, či sa toho budem vedieť úplne vzdať…
Držme si palce :)